Po odhalení jej zločinov bola Alžbeta Báthoryová odsúdená na doživotný pobyt na Čachtickom hrade, ktorý nemohla za nijakých okolností opustiť, kde aj 21. augusta 1614 zomrela.

Heraldický erb Alžbety Báthoryovej: drak obopínajúci štít. Erb znázorňuje legendárnu príhodu, keď jeden z členov rodu zabil v močiaroch draka. Preto sa dostali na štít 3 dračie zuby. Drak obtočený okolo štítu symbolizuje členstvo príslušníkov rodu Báthory v Dračom ráde. Napríklad členom rádu draka bol aj valašský šľachtic Vlad III. Drakula.


Po Alžbetinej smrti zdedili majetok jej deti: syn Pavol, dcéra Katarína vydatá za Juraja Drugetha a dcéra Anna vydatá za Mikuláša Zrínskeho.
 

Pavol Nádašdy, ktorý sa v roku 1620 oženil s Juditou Révayovou, mal troch synov, Juraja, Františka a Tomáša, bol dedičný županom v stolici Váš. Zomrel pomerne mladý v roku 1633. Jeho vdova Judita Révayová, ktorá sa vydala za Adama Forgáča, prepustila v roku 1639 polovicu čachtických majetkov svojmu synovi Františkovi. Rodina Alžbety Báthoryovej už za života Františka Nádašdyho bývala v panskom kaštieli, ktorý stal v mestečku Čachtice, kde vykonávala aj povestné ukrutnosti. Bola aj poslednou obyvateľkou čachtického hradu z radov majiteľov. Po jej smrti hrad slúžil len ako pevnosť, v ktorej sa zdržiaval iba kastelán a drábi. Dominantou hradu bola vysoká, päťpodlažná veža, ku ktorej priliehala trojpodlažná hlavná obytná budova. Obrane hradu slúžila strážna veža nad hlavnou bránou a dve pomerne mohutné bašty, z ktorých jedna sa nachádzala v zadnej časti hradného areálu. Hrad sa členil na dolnú, strednú a hornú časť. Priestory dolného a stredného hradu slúžili najmä na hospodárske a obranné účely. Boli tu ubytovacie priestory pre hradný personál, rozličné zásobárne, dielne a kuchyňa. V hornom hrade bola veľká hradná sála, miestnosti...